Vplyv výživy na úrodový potenciál jačmeňa jarného

Tohtoročná jar priniesla so sebou sneh, dážď a podmáčané polia, ktoré poľnohospodárom neumožnili naplno začať s jarnými prácami, čo so sebou prinieslo fakt, že mnohý ani nestihli jarné obilniny zasiať, alebo k sejbe pristúpili oneskorene. Z najviac zastúpených jarných plodín u nás meškala výrazne sejba jačmeňa jarného, ktorý je obzvlášť citlivý na vlhkosť pôdy počas sejby, na jej kvalitu a dobrý fyzikálny stav. Paradoxom je, že práve jačmeň jarný patrí medzi plodiny, pri ktorých termín sejby predstavuje významný faktor limitujúci výšku dosiahnutej úrody. Z praxe je známe, že oneskorená aprílová sejba, veľmi rýchly nástup vysokých teplôt a krátke obdobie do konca vegetácie sa môžu výrazne odzrkadliť na nižších úrodách.

Vplyv klimatických podmienok na pestovanie jačmeňa jarného

Jačmeň jarný sa považuje za najdôležitejšiu plodinu prvého sledu jarných prác, pestuje sa vo všetkých výrobných oblastiach a jeho prednosťou je schopnosť vytvoriť vysokú úrodu v pomerne krátkom vegetačnom období. Jačmeň je pri sejbe pomerne málo náročný na teplotu. Minimálna teplota klíčenia 1 – 3 °C dovoľuje siať ho hneď po začiatku jari. Jačmeňu jarnému po sejbe najviac vyhovuje typický jarný priebeh počasia, teda je dôležité, aby teplota v období zakoreňovania a odnožovania mierne stúpala. Po vzídení mu však značne škodí príliš chladné a vlhké počasie. Presne tento aspekt ovplyvňoval vzchádzanie jačmeňa i tohto roku. Je známe, že nižšia teplota a suchšie počasie od vzídenia jačmeňa až posteblovanie pôsobia priaznivo na tvorbu úrod. Vysoké teploty a sucho jačmeňom škodia, najmä vo fáze steblovania. Na kvitnutie vyžaduje teplotu 16,3 °C a pri dozrievaní 18 °C. V priebehu generatívnej fázy jačmeň reaguje na malé, ako aj vysoké zrážky citlivo. Silné zníženie úrod spôsobuje najmä nedostatok zrážok v kritickom období. Toto obdobie spadá na mesiac máj, kedy jačmeň vyžaduje priemernú sumu zrážok 65 až 70 mm. V posledných rokoch bolo badať zníženie hektárových úrod zapríčinených extrémnym priebehom počasia na jar a to najmä suchom, vysokými teplotami či nadmerným množstvom zrážok. V neposlednom rade si z klimatických faktorov zaslúži pozornosť najmä svetlo, ktoré je jednak nevyhnutným predpokladom pre asimiláciu, ovplyvňuje najmä odnožovanie a v neskoršom období kvalitu zrna. Svetlo má vzťah aj k vývinu jačmeňa. Jačmeň je typickou rastlinou dlhého svetelného dňa, preto jačmene skôr siate prechádzajú svetelným štádiom dlhšie. Týmto sa predlžuje aj prechod III. a IV. etapy organogenézy, keď sa formuje klasové vreteno a klásky. Z tohto dôvodu sa u jačmeňov skôr siatych dosahujú väčšie úrody ako
u siatych po agrotechnickom termíne. Aj keď sa pri pestovaní jačmeňa jarného tieto faktory nedajú ovplyvniť,
čiastočne sa dajú kompenzovať správnou agrotechnikou s dôrazom na výživu a ochranu, čo má vplyv na stabilné hektárové úrody, ale aj kvalitu produkcie.

Výskyt škodlivých činiteľov

Jedným z limitujúcich faktorov ovplyvňujúcich výšku a kvalitu úrody je intenzita výskytu škodlivých činiteľov. Pri jačmeni jarnom sa vyskytujú choroby, ktoré už od skorej vývojovej fázy (BBCH 21 – 25) pri silnom výskyte majú negatívny vplyv na tvorbu úrodotvorných prvkov. Najčastejšie sú to Múčnatka (Blumeria graminis), Hnedá škvrnitosť jačmeňa (Pyrenophora teres) a Rynchospóriová škvrnitosť (Rhynchospórium secalis). Jačmeň je na napadnutie múčnatkou náchylný už od vzchádzania, ďalej ju podporuje vysoká vzdušná vlhkosť, teploty v rozpätí od 18 do 25 °C a striedanie teplých a vlhkých dní. Pri obzvlášť hustej sejbe vytvárame predpoklady veľmi ľahkého šírenia sa škodlivých činiteľov a prehustený porast ľahko poľahne. Sejba jačmeňa jarného v optimálnom termíne je taktiež jednou z preventívnych agrotechnických opatrení v ochrane obilnín na jar proti živočíšnym škodcom ako je napríklad skočka obilná (Phyllotreta vittula). Tiež je významné ničenie burín najmä
z čeľade lipnicovité (Poaceae), na ktorých sa živia imága po prezimovaní, ktoré škodia vyžieraním malých
dierok do listov.

Optimalizácia výživy jačmeňa jarného

Úspešnosť hospodárenia na pôde závisí od mnohých faktorov, medzi ktorými významné miesto má úroveň výživy rastlín. Výživa a hnojenie je jedným z najdôležitejších intenzifikačných faktorov, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú rast a vývoj rastlín. Živiny z pôdnej zásoby a hnojív formujú výšku a kvalitu produkcie a ich sústavná úhrada sa podstatne podieľa na stabilizovaní vyšších úrod. Často o nedostatočnej výžive svedčia aj vzídené porasty, ktoré sú bledé, zaostávajú v raste a veľakrát na takýchto porastoch hľadáme príčiny daného stavu v
chorobách, škodcoch, len nie v nedostatočnej výžive. Cieľom hnojenia je optimalizovať proces výživy s ohľadom na priebeh produkčného procesu a formovanie úrody. Podstatou výživy je príjem a metabolizmus minerálnych látok, čo je dôsledkom výmeny látok a energie medzi organizmom a prostredím. Jačmeň jarný okrem ekologických podmienok veľmi citlivo reaguje na všetky pestovateľské zásahy, vrátane hnojenia. Zaraďujeme ho medzi obilniny najcitlivejšie na hnojenie. Jeho citlivosť na výživu a hnojenie vyplýva z toho, že v porovnaní s ostatnými obilninami má menší koreňový systém, krátke obdobie výživy, počas ktorého prijíma veľké množstvo živín. Je známe, že jarný jačmeň v prvom mesiaci po vzídení vytvorí asi 18 – 20 % celkového množstva fytomasy a príjme 40 – 60 % celkového množstva živín. Z týchto dôvodov potrebuje dostatok prístupných živín v pôde a to najmä dusíka. Intenzita príjmu živín jačmeňa závisí od intenzity rastu vegetačných orgánov a od zásobenosti pôd dostupnými živinami. Jednou tonou zrna s príslušným množstvom slamy odoberie z pôdy 24 kg
N, 5 kg P, 20 kg K, 2,4 kg Mg, 6,5 kg Ca a 4 kg S. Jačmeň jarný má z poľných plodín jednu z najhorších osvojovacích schopností na živiny. Tento fakt spolu s veľmi intenzívnym príjmom živín si vyžaduje zabezpečiť preň už od prvých dní vegetácie dostatočné množstvo ľahko prístupných živín a neutrálne, prípadne čiastočne slabo kyslé pH (6,2 – 7,5).

Výživa jačmeňa jarného dusíkom,fosforom a draslíkom

Najdôležitejšou živinou vo výžive jačmeňa jarného je dusík. Aplikácia minerálnych hnojív by mala vyplývať z pôdneho rozboru, pretože je potenciálnym zdrojom vyššej kumulácie N – látok a zároveň sa podieľa na znižovaní hodnôt extraktu v jačmeni. Pri jačmeni jarnom je dôležité dodržiavať zásady racionalizovaného hnojenia, to znamená, že pri určovaní dávok N vychádzame z očakávanej úrody, z potreby živín pre túto očakávanú úrodu (vypočítame ju zo spotreby živín na 1 t zrna a príslušnej úrody slamy) a obsahu Nan v pôde v
hĺbke 0,6 m a jeho využiteľnosti z pôdy (100%). Hnojenie počas vegetácie je možné vykonávať na základe rešpektovania výživového stavu porastov a pôd, pričom porasty, ktoré do konca apríla nevytvorili 3 – 4
listy je vhodné prihnojiť dávkou 30 kg.ha-1 N. Prihnojenie dusíkom je možné vykonať ako vo fáze odnožovania (pozitívne vplýva na kvalitu úrody), tak i na začiatku steblovania (pozitívne vplýva na kvantitu úrody). Vykonávať by sa malo výlučne na základe listových, prípadne i pôdnych analýz, alebo vtedy, ak vypočítaná základná predsejbová dávka je vyššia ako 60, prípadne 80 kg.ha-1. Dávka dusíka sa vypočíta ako rozdiel medzi
potrebou dusíka na plánovanú úrodu zrna (na 1 t je potrebných 23 kg N) a obsahom Nan zisteného v rastovej fáze odnožovania až začiatok steblovania vo vrstve pôdy 0,0 – 0,6 m za predpokladu jeho 100%-ného využitia a
obsahom dusíka nachádzajúcim sa v nadzemnej fytomase jačmeňa v danom čase.

Pre dopestovanie kvalitného sladovníckeho jačmeňa je potrebné zaistiť dostatočnú výživu fosforom a draslíkom. Tieto živiny sa podieľajú na vyššej hmotnosti tisíc zŕn, znižovaní obsahu dusíkatých látok a na zvyšovaní obsahu škrobu. Dobrá výživa draslíkom podporuje odolnosť proti poliehaniu a lepšie využívanie pôdnej vlahy, dobrá úroveň fosforečnej výživy priaznivo ovplyvňuje rovnomerné dozrievanie zrna, zvyšuje odolnosť proti poliehaniu, pôsobí na znižovanie obsahu bielkovín a pozitívne ovplyvňuje podiel zrna I. triedy. Pri hnojení fosforečnými a draselnými hnojivami vychádzame zo zásady, že nimi hnojíme pôdy. Sú to živiny, ktorých využiteľnosť je v danom roku čiastočná a zvyšok prechádza do pôdnych zásob, kde vytvárajú tzv. starú pôdnu silu, viažu sa v sorpčnom komplexe a budú rastlinami prijímané v ďalších rokoch. Pohyblivosť draslíka
v pôde v porovnaní s fosforom je pomerne dobrá. Pohyblivosť fosforu je slabá, uvádza sa iba 10 – 20 mm ročne a dokonca ešte menej. Tieto živiny treba dostať do celého orničného profilu, preto je najvhodnejšie keď sa celá
dávka, alebo aspoň dve tretiny aplikuje pred orbou a zaorie sa.

Draslík najviac ovplyvňuje sladovnícku hodnotu jačmeňa pretože zvyšuje kyprosť zrna, škrobnatosť, podporuje tvorbu jemnej plevy, zvyšuje skorosť a odolnosť proti poliehaniu. Z uvedeného je zrejmé, že hnojeniu draslíkom treba venovať náležitú pozornosť. Systém výpočtu dávok draselných hnojív je takmer zhodný so systémom výpočtu fosforečných hnojív. Rozdiel je v tom, že pri fosfore sa kalkuluje s jeho 13 % využitím z pôdy a 20 % z hnojív a pri draslíku kalkulujeme s 10 % využitím z pôdy a 40 % využitím z hnojív. Na kvalitu zrna vplýva tiež dostatočný príjem horčíka. Priaznivo ovplyvňujú HTZ, obsah škrobu a extraktu, hlavne pri nedostatku vápnika.

Vplyv humínových látok vo výžive jačmeňa jarného

Vzhľadom na súčasný stav porastov jačmeňa jarného, ktorý sa vyznačuje predovšetkým slabým koreňovým systémom a nedostatočným nasadením odnoží je vhodné pri jeho výžive využívať cielenú stimuláciu prípravkami na báze humínových látok Humix®. Funkcia humínových látok v počiatočných rastových fázach jačmeňa spočíva v zabezpečení podpory tvorby nových koreňov, jemného koreňového vlásnenia a tvorby odnoží. V dôsledku intenzívnejšieho rastu sa zvyšuje úrodnosť a kvalita produkcie. Svojím zložením zabezpečujú lepší príjem a zabudovávanie živín do rastliny, stimulujú regeneráciu rastlinných buniek a pôsobia na rastlinu protistresovo.Vhodnou alternatívou pre jačmeň jarný je aplikácia prípravkuHumix® Univerzál. Je to tekuté hnojivo určené na výživu všetkých poľných a záhradných plodín, obsahujúce bioaktívne prírodné látky na báze humínových kyselín so zastúpením mikroelementov nevyhnutných pre rast rastlín. Hnojivo má kombinovaný účinok, je vhodný na pôdnu aplikáciu a odporúča sa používať aj na listovú aplikáciu. Aplikáciou na list sa zintenzívňuje výživa rastlín, podporuje rast koreňového systému a celej rastliny, čo spôsobuje dosiahnutie vyššej a kvalitnejšej úrody. Pri pôdnej aplikácii sa zvyšuje obsah mikroelementov, tvorba humusu a umožňuje sa vytvorenie optimálnej pôdnej štruktúry. Aplikácia Humix®-u Univerzál v dávke 3 – 5 l.ha-1 v období odnožovania významne ovplyvňuje rast nových koreňov a podporuje odnožovanie. Nové korene pomôžu zosilniť a udržať slabšie odnože. Na začiatku steblovania je optimálne aplikovať Humix® Univerzál v dávke 3 – 5 l.ha-1, táto aplikácia zvyšuje intenzitu rastu rastlín jačmeňa čím výrazne ovplyvňuje výšku dosiahnutej úrody. Humix® Univerzál svojím obsahom humátu draselného (min. 2,2% hmot.), draslíka (K2O min. 2% hmot.) a Cu, Zn, Fe, Co, B, Mn, Mo aktívne podporuje výživu jačmeňa jarného, zlepšuje prijímaciu kapacitu koreňov rastlín pre minerálne živiny a eliminuje deficit významných makroprvkov a mikroelementov v rastline.

Pre dosiahnutie ekonomicky zaujímavých úrod jačmeňa jarného je potrebné zvoliť racionálnu štruktúru agrotechnických zásahov, zabezpečiť dostatočnú úroveň výživy so zastúpením humínových látok a akceptovať všetky ostatné základné pravidlá agrotechniky.

autor: Ing. Peter Varga, PhD.