Výživa ozimnej pšenice na jeseň (28.10.2013)

Ozimná pšenica začína svoj vývoj už v zrne pri klíčení, kde dochádza vplyvom činnosti enzýmov k rozkladu zložitých organických látok na látky jednoduché, ktoré embryo následne využíva pre svoj rast a vývoj. Bezpochyby je preto najvýznamnejším faktorom dobre založeného porastu práve kvalitné osivo, bohaté na dostatok zásobných látok s vysokou enzymatickou aktivitou, čo sa následne odzrkadlí i na energii klíčivosti. Chemické zloženie zrna výrazne ovplyvňuje tvorbu koreňového systému a následný prechod rastlín na príjem výživy z pôdy. Často sa však môžeme stretnúť i s názorom, že samotné zrno obsahuje tiež dostatok minerálnych živín potrebných pre rast a vývoj rastlín pšenice v počiatočnom štádiu. Tento milný názor však vyvracia fakt, že 200 kg osiva obsahuje iba približne 4-5 kg N, 0,6-0,8 kg P, 1-1,2 kg K, 0,2-0,25 kg Ca, 0,25-0,3 kg Mg a 0,3-0,4 kg S a preto je veľmi dôležité, aby malo osivo v pôde v tomto období k dispozícii dostatok potrebných ľahko prístupných a kvalitných živín. Rastliny ozimnej pšenice svojim koreňovým systémom do zimy dosahujú hĺbku okolo 0,7 – 1,0 m, avšak ako je známe podstatná časť sa rozprestiera vo vrstve do 0,4 m a z tohto dôvodu má významnú úlohu pre optimálny rast a vývoj pšenice na jeseň práve obsah živín v pôde. Pre ich zabezpečenie musíme mať na zreteli nasledujúce poznatky.

Príjem dusíka rastlinami pšenice je na jeseň pozvoľnejší, ale i napriek tomu nesmieme naň zabúdať, aby neprišlo k jeho deficitu, ktorý by sa mohol následne odzrkadliť v slabšom vývoji rastlín. Obyčajne dusíkom na jeseň nehnojíme v prípade ak sa obsah Nan pohybuje nad úrovňou 10 mg.kg-1 pôdy, takisto môžeme dusík vynechať u predplodín hnojených organickými hnojivami, prípadne ak nasleduje pšenica po ďatelovinách. Kedy je teda potrebné dusíkom hnojiť? Základné hnojenie dusíkom je potrebné realizovať pri nízkom obsahu Nan v pôde (5 – 9 mg.kg-1), príp. pri zaoraní väčšieho množstva pozberových zvyškov so širokým pomerom C:N, alebo pri opakovanej sejbe po obilninách. V ostatných prípadoch je zvýšené hnojenie dusíkom na jeseň neopodstatnené, pretože ho pšenica do zimy neodčerpá viac ako 12 % z celkové potreby na plánovanú úrodu, teda okolo 20 kg. V tomto období je najvhodnejšou formou N pre predsejbové hnojenie jeho amónna forma, ktorá sa vyplavuje len v obmedzenej miere. Liadková forma je v tomto období nevhodná. Z pohľadu využitia dusíka zohráva v tomto období významnú úlohu síra. Metabolické cesty dusíka a síry v rastline spolu úzko súvisia. Efektívne využitie dávok N a s tým spojené dosiahnutie zodpovedajúcej úrody je priamo závislé na dostatočnom prísune síry. Vplyvom síranovej formy sa môže zvýšiť využitie dusíka u ozimnej pšenice z 59 % na 75%. Ideálnymi preto v tomto období z pohľadu hnojenia dusíkom sú síran amónny, močovina a pre zabezpečenie síry je vhodná DASA.

Ako aplikovať fosfor a draslík?

Spravidla spoločne prostredníctvom jednozložkových, alebo kombinovaných hnojív. Dávku fosforu je vhodné voliť na základe plánovanej úrody a obsahu prístupného fosforu v pôde, vychádzame z potreby P na 1 tonu produkcie 5 kg. V prípade nízkej zásoby, zvyšujeme vypočítaný normatív o 50 % a vyhovujúcej o 25 %. Pri jeho dobrej zásobe použijeme normatív a vysokej a veľmi vysokej zásobe fosforom nehnojíme po dobu troch rokov. Pri dávke draselných hnojív vychádzame zo spotreby 20 kg draslíka na tonu produkcie. Na draslík sú bohaté predovšetkým pozberové zvyšky, preto je potrebné pri výpočte skutočnej dávky draslíka zohľadniť jeho obsah v pôde. Pre základné hnojenie fosforom používame spravidla tuhé hnojivá, napr. jednoduchý príp. trojitý superfosfát a najčastejšie využívaným draselným hnojivom v tomto období je draselná soľ. Horčík aplikujeme na základe plánovanej úrody a vypočítame ho podobne ako potrebu draslíka, s tým rozdielom, že do kalkulácie nezahrňujeme horčík obsiahnutý v pozberových zvyškoch. Rozhodujúcim je obsah prístupného Mg v pôde. Horečnaté hnojivá môžeme aplikovať i v rámci vápnenia, kedy použijeme dolomitický vápenec, ideálnymi hnojivami použiteľnými v rámci základného hnojenia sú tiež Kieserit alebo horká soľ.

Význam foliárnej aplikácie na jeseň

Pri jesennej aplikácii živín musíme tiež zabezpečiť dostatočný prísun všetkých ostatných makro a mikro živín akými sú napr. vápnik, mangán, meď a bór, ktoré významne ovplyvňujú kvalitu rastlín pšenice počas jesennej vegetácie a napomáhajú im lepšie a kvalitnejšie prezimovať. Pokiaľ sa nám však nepodarilo pozemok vyhnojiť potrebnými živinami pred sejbou pšenice, je možné previesť foliárnu aplikáciu živín na porast behom jesene prostredníctvom kvapalného hnojiva Humix® Komplet, ktorým zabezpečíme dostatok pre rastliny rýchlo prístupných ako základných makro živín (N min. 3,5% hmot., P2O5 min. 0,8% hmot., K2O min. 3% hmot. a Mg), tak i stopových prvkov (Fe, Cu) v chelátovej väzbe. Uvedené živiny spoločne v kombinácii s humínovými kyselinami aktívne stimulujú v jesennom období rast koreňového systému, jeho vetvenie a dynamiku rastu celej rastliny, čím zvyšujú mrazuvzdornosť rastlín a tým zlepšujú prezimovanie pšenice v zimnom období. Na elimináciu aktuálneho deficitu jednotlivých živín počas jesennej vegetácie porastov pšenice je možné využiť tiež kombinované prípravky na báze humínových kyselín spoločne s makro a mikroživinami Humix® Univerzál (K2O, Cu, Zn, Fe, Co, B, Mn, Mo) a Humix® Bór (B, N, K2O, Zn, Cu, Mn, Fe), ktorými zabezpečíme rastlinám dostatok ľahko prijateľných živín, ktoré významne ovplyvňujú kvalitatívne parametre pšenice a zvyšujú stresovú odolnosť rastlín počas nepriaznivým klimatickým vplyvom v jesennom období i počas prezimovania.

Dôležitý je kvalitný koreňový systém

Najdôležitejšie je pre rastliny ozimnej pšenice ešte pred nástupom zimy dobre zakoreniť, čiastočne odnožiť a vytvoriť nízky trsovitý habitus. Stav pred zimou ovplyvňuje termín sejby a vzchádzania, rýchlosť rastu, druh a odroda. Pre ozimnú pšenicu je intenzívnejšie jesenné odnoženie (3-5 odnoží na rastline) podmienkou pre dobrý výnos. Veľmi slabé porasty, t.j. vzchádzajúce, alebo naopak bujné a prerastené sú náchylné na poškodenie počas zimy. Pred nástupom zimy a počas nej by nemala byť prekročená III. etapa organogenézy, pretože potom dochádza k rýchlemu poklesu mrazuvzdornosti rastlín. Podobne obmedzená je schopnosť rastlín odolávať nízkym teplotám pri prudkých zmenách teplôt, kedy po teplejšej perióde nastanú silné mrazy. Ukončenie vegetácie nastáva pri teplotách pod + 5 °C. Z uvedeného vyplýva, že jedným z najdôležitejších faktorov jesennej vegetácie ozimnej pšenice je dobre vyvinutý koreňový systém, ktorý zabezpečí optimálny vývoj rastlín pred vstupom do zimy. Rastliny ozimnej pšenice na dobrých štruktúrnych pôdach svojim koreňovým systémom dosahujú do začiatku zimy hĺbku okolo 70 – 100 cm. Jeho podstatná časť sa však nachádza vo vrstve do 40 cm. Z tohto dôvodu má významnú úlohu pre zabezpečenie optimálneho rastu a vývoja pšenice v jesennom období obsah prístupných živín v pôde. Výsledkom nedostatku živín je obmedzenie metabolických procesov odzrkadľujúce sa slabými a zle odnoženými rastlinami, ktoré sú pri silnejších zimách často náchylné k vymŕzaniu. Dobre vyvinutý koreňový systém v jesennom období okrem vymŕzania rastlín zabezpečuje pšenici účinnejšie využívať živiny a vodu z pôdy. Výhodné je preto v tomto období podporiť vývoj koreňového systému výživou v spoločnej kombinácii so stimuláciou prípravkami na báze humínových kyselín Humix®, ktoré podporujú rozvoj jemného koreňového vlásnenia v dôsledku čoho sa zvyšuje lepšie využitie vlahy a dodanej výživy. Následne zabezpečujú vyrovnané vzchádzanie porastov a lepšie odnoženie rastlín, stimulujú rast a vývoj a výrazne zvyšujú adaptogénny účinok rastlín počas jesennej resp. zimnej vegetácie.

autor: Ing. Peter Varga, PhD.