Význam mikroelementov vo výžive slnečnice ročnej

Slnečnica ročná bola v minulom roku u nás zasiata na výmere 90,5 tis. hektárov, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o približne tisíc hektárov. Dlhodobo je druhou najpestovanejšou olejninou, ktorej priemerná úroda bola v minulom roku 2,25 t/ha, pričom sa úrody v regiónoch Slovenska pohybovali od 1,5 t/ha do 3,3 t/ha. V závislosti od priebehu tohtoročnej jari môžeme konštatovať, že podmienky pre pestovanie slnečnice ročnej tohto roku sú optimálne, pričom je v pôde dostatočná zásoba vlahy vplyvom vlhšieho priebehu jarného obdobia. Slnečnica je známa svojou výraznou suchovzdornosťou a postačuje jej 450 až 500 mm atmosférických zrážok počas vegetácie. Za svoju suchovzdornosť vďačí nielen rozvetvenému a hlboko prenikajúcemu koreňovému systému, ale hlavne tomu, že fotosyntéza pokračuje i pri vysokej úrovni vodného stresu. Krátke obdobie sucha teda nemôže podstatne znížiť úrodu nažiek. Vzhľadom k vysokej produkcii nadzemnej biomasy je potreba živín pri slnečnici značne vysoká a preto je potrebné jej zabezpečiť plynulý prísun živín po celú dobu vegetácie. Slnečnica je okrem základných živín ako je dusík, fosfor, draslík a síra plodinou náročnou na mikroelementy a to predovšetkým na bór. Taktiež má značné nároky na molybdén, zinok, železo a podľa konkrétnych pôdnych podmienok prípadne i na ďalšie stopové prvky. Z pohľadu efektívnosti výživy stopovými prvkami je ich príjem závislý hlavne na pH pôdy a preto by sme mali uprednostniť pri výžive slnečnice mimokoreňovú výživu.

Bór a jeho významný vplyv vo výžive slnečnice

Z mikrobiogénnych prvkov v našich podmienkach nachádza významné uplatnenie vo výžive slnečnice ročnej predovšetkým bór, ktorý zasahuje do metabolizmu cukrov v rastline, kde tvorí estery s alkoholmi a cukry, ktoré môžu ľahšie prenikať cez bunkové membrány. Bór je tiež dôležitý pre syntézu nukleových kyselín a hrá významnú úlohu pri zapájaní dusíka do DNA, RNA a tým priamo ovplyvňuje aj tvorbu bielkovín. Bór môžeme teda pri slnečnici považovať za základný stopový prvok. Počas vegetácie slnečnice je vhodné aplikovať bór spolu s fungicídmi v rozpätí od fázy tvorby 6. až 8. páru listov, kedy rastliny slnečnice prijímajú viac ako 400 g B.ha-1 a to až do začiatku kvitnutia. So zvyšujúcou sa dávkou dusíka aplikovanou v predsejbovom období sa obsah bóru v rastlinách slnečnice zvyčajne znižuje, v dôsledku čoho pri dusíkom dobre vyživovaných porastoch jeho obsah v rastlinách, resp. listoch slnečnice nedosahuje úroveň ani 60 mg.kg-1, t.j. je hlboko pod hornou odporúčanou 100 mg.kg-1hranicou. Z toho dôvodu je potrebné obsah bóru v rastlinách hodnotiť vo vzťahu k obsahu dusíka. Pri deficite bóru dochádza k poruchám energetického metabolizmu. Jeho nedostatok sa prejavuje už 10. – 15. deň po chybne pri jeho výžive. Na rastlinách dochádza od vegetačného vrcholu k nekrotickým škvrnám listov, pri ťažkých deficitoch je stonka aj úbor deformovaný a dokonca môže dôjsť k jeho opadu. Uvedené príznaky sa objavujú najmä na pôdach s veľmi nízkym obsahom bóru (pod 0,2 mg.kg-1 pôdy pri obsahu CaCO3 do 5% a pod 0,5 mg B. kg-1 pôdy pri obsahu CaCO3 nad 5%). Príznaky deficitu tohto mikrobiogénneho prvku sa prejavujú zvlášť na neutrálnych až zásaditých pôdach. Platí preto zásada, že aplikované množstvo by malo byť tým vyššie, čím vyššia je hodnota pH daného stanovišťa. Príznaky nedostatku bóru sú zvlášť výrazné za nižších teplôt, na ľahších pôdach a na pôdach silne vápenatých. Ako preventívne opatrenie je potrebné dobré prevzdušnenie pôdy (vylúčiť vykonávanie prác za zvýšenej pôdnej vlhkosti) a za výrazného sucha obmedziť pestovanie slnečnice v osevnom slede v kratších cykloch (nie skôr ako za tri roky). Ak sa vyskytujú podmienky signalizujúce nedostatok bóru pre rastliny, je nutné preventívne aplikovať bór formou foliárnej výživy. Až sa však už na rastlinách začnú objavovať výrazné príznaky deficitu bóru je následná aplikácia tohto prvku neúčinná a straty na výnose môžu byť veľmi výrazné.

Tak ako pri všetkých stopových prvkoch, tak i pri výžive bórom je nutná priestorová rovnomernosť, ktorá sa najlepšie zabezpečí foliárnou aplikáciou. Listové hnojivá pomáhajú v podmienkach stresu a to najmä pri vážne poškodených koreňoch. Hlavná výhoda hnojenia na list spočíva aj v možnosti veľmi rýchleho pôsobenia následkom diagnózy deficitu a použitia bóru v jednotlivých stupňoch vývoja a taktiež v možnosti ich kombinácie
s prípravkami na báze humátov akým je Humix® Bór. Kombinácia humátov a bóru výrazne podporuje rozvoj koreňového systému a napomáha rastline slnečnice lepšie využívať živiny z aplikovaných priemyselných hnojív,
aktívne stimuluje a eliminuje deficit bóru, ale aj ostatných významných makro a mikroelementov v rastline. Zlepšuje prijímaciu kapacitu koreňov pre minerálne živiny a taktiež priaznivo pôsobí proti plesniam a
hubovým chorobám.

Molybdén, železo, mangán a zinok vo výžive slnečnice ročnej

Slnečnica je okrem bóru náročná aj na dostatok molybdénu, zinku, mangánu a železa podľa konkrétnych pôdnych podmienok prípadne aj na ďalšie prvky. Ich príjem je závislý predovšetkým na pH pôdy. Deficit molybdénu sa objavuje pri pestovaní slnečnice na pôdach s nízkym pH a preto sa jeho akceptovateľnosť zvyšuje s úpravou pH od neutrálnej až po slabo alkalickú reakciu. Jeho príjem môže byť negatívne ovplyvnený aj nadmerným obsahom síranov a horčíka v pôde. Deficit sa na rastlinách prejavuje žltozeleným zafarbením listov, list je prehnutý so svetlo hnedými nekrózami od okrajov (pozor však na možnú zámenu s príznakmi nedostatku draslíka). Na pôdach je teda potrebné sledovať pH a vápnením udržiavať jeho optimálnu hodnotu a pri prvých prejavoch deficitu vykonať foliárnu aplikáciu molybdénom v dávke 10 – 20 g.ha-1 Mo. Slnečnica vyžaduje tiež optimálny obsah železa, mangánu a zinku. Príjem týchto troch prvkov je taktiež silno závislý na pH pôdy. Značne obmedzený je ich pohyb v pôdach neutrálnych až alkalických. Uvedené prvky zasahujú významne
do metabolických procesov v rastline, kde ovplyvňujú činnosť enzýmových systémov. Taktiež pôsobia na syntézu chlorofylu, zúčastňujú sa pri syntéze bielkovín a nukleových kyselín. Zinok má tiež významnú funkciu pri tvorbe rastových hormónov, ovplyvňuje delenie buniek obzvlášť koreňových a jeho deficit znižuje počet chloroplastov. Nedostatok železa sa prejavuje vo vrcholovej časti rastliny obmedzenou tvorbou chlorofylu. Najmladšie listy sú žlté. Pri nedostatku Mn vznikajú na mladých listoch drobné chlorotické škvrny typického mozaikovitého charakteru. Na deficit zinku reaguje slnečnice tvorbou bielych až svetlo žltých škvŕn, ktoré postupne nekrotizujú, čo vedie k odumieraniu celých listov. Pri vážnom nedostatku slnečnica zastavuje rast a listy na vegetačnom vrchole sú stočené.

Pre zabezpečenie požadovaného množstva živín pri pestovaní slnečnice ročnej musí byť obsah prístupných živín v pôde v dostatočnom zastúpení. Dôležitú úlohu zohráva cielené, racionálne hnojenie základnými, ale aj stopovými prvkami. Vo výžive slnečnice ročnej si taktiež nachádza svoje významné uplatnenie použitie vhodných humínových preparátov, ktoré zvyšujú využiteľnosť živín z pôdy a aplikovaných listových hnojív. Záverom môžeme teda konštatovať, že významným faktorom ovplyvňujúcim kvantitatívne a kvalitatívne parametre úrody slnečnice ročnej je správne zvolená agrotechnika jej pestovania, vyrovnaná výživa zosúladená s nárokmi na predplodinu a zásoba obsahu živín v pôde.

autor: Ing. Peter Varga, PhD.

2017-10-23T18:15:45+00:00október 23, 2017|Nezaradené|