Výživa ozimnej repky

Stav porastov ozimnej repky na jeseň pred zimou v roku 2012 bol oproti predchádzajúcim rokom veľmi dobrý, čo sa prejavilo najmä na kvalite nadzemnej časti i na rozvoji koreňového systému. Vplyvom suchšieho počasia mali porasty repky v jesennom období dostatočne vytvorenú listovú ružicu a mohutnú koreňovú sústavu s hrubým koreňovým krčkom, teda prognóza prezimovania bola veľmi optimistická. V takejto kondícii porast repky dobre využíva zimnú vlahu a v mnohých prípadoch je možné hovoriť o tom, že repka má vytvorený vysoký predpoklad na dobrý štart do jarnej vegetácie. Pozitívne môžeme hodnotiť jesenný priebeh počasia i z pohľadu zdravotného stavu porastov, pretože nevytváral podmienky pre rozvoj hubových ochorení a výskyt fómovej hniloby (Leptosphareia maculanus) bol zaznamenaný iba ojedinele.

Regenerácia porastov repky po prezimovaní

Rozhodujúcim faktorom je aj priebeh počasia v jarnom období. O osude porastu repky môže v mnohých prípadoch rozhodnúť práve priebeh počasia v predjarnom období vyznačujúci sa častými zmenami a výkyvmi teplôt. Premenlivé počasie striedajúce teplejšie a chladnejšie dni s nadbytkom vlahy predstavuje vysoké riziko šírenia práve nebezpečného patogéna Leptosphareia maculanus. Prioritou je včasná regenerácia porastu repky nasledované správnym insekticídnym a fungicídnym ošetrením proti krytonosom (krytonos repkový a švorzubý) a hubovitým ochoreniam. Ako náhle to umožnia klimatické podmienky je prvoradou úlohou prechádzanie porastov za účelom zistenia v akom stave sa nachádzajú po prezimovaní. Za zlé prezimovanie repky môže viacero faktorov ako napr. poškodenie mrazom, plesňami či fómovou hnilobou. Ako je však známe porast repky sa vyznačuje svojou autoregualčnou schopnosťou a tak dokáže vykompenzovať až 50 % výpadku rastlín. Včasné fungicídne zásahy a regenerácia porastu po prezimovaní predstavujú základné agrotechnické operácie smerujúce k dosiahnutiu stanovených výnosových cieľov pri pestovaní tejto plodiny. Z hľadiska prezimovania repky sú významné i jesenné aplikácie dusíkatých hnojív a taktiež prípravkov na báze humínových látok ako je Humix® Bór, ktorý výrazne zvyšuje mrazuvzdornosť a lepšie prezimovanie repky.

Výživa ozimnej repky počas jarnej vegetácie

V súčasnosti prevládajú rôzne názory na metódy hnojenia i na aplikačné dávky pri jednotlivých rastových fázach repky. Maximálne využitie jej úrodového potenciálu spočíva v plynulom uspokojovaní značne vysokých nárokov na minerálnu výživu. Aby repka pozitívne reagovala na jednotlivé vstupy počas vegetačného obdobia je potrebné mať dobrý a vyvážený stav výživy porastu. Výživa ozimnej repky je často diskutovanou problematikou, pretože sa považuje za plodinu, najnáročnejšiu na živiny, čo sa prejavuje obrovskou dynamikou príjmu živín hneď od začiatku jarnej vegetácie, pričom dominantné postavenie pri jej výžive má dusík. Dusík je potrebné aplikovať čo najskôr, aby bol prístupný pre repku práve v čase regenerácie. Pre ozimnú repku je počas jarnej vegetácie dobre známy systém hnojenia dusíkom v delených dávkach, teda pri jarnej aplikácii dusíka celkovú dávku 200 kg.ha-1N rozdeliť na regeneračnú (100 kg.ha-1N), produkčnú (50 – 60 kg.ha-1 N) a kvalitatívnu (30 – 40 kg.ha-1 N). Pokiaľ nastúpi jar skôr t.j. do polovice marca môžeme regeneračnú dávku rozdeliť na dve aplikácie. Dávka dusíkatého hnojenia v jarnom období je rozhodujúca z hľadiska výšky dosiahnutej úrody semena repky, avšak pri hnojení dusíkom nesmieme zabúdať na to, že prvoradým predpokladom jeho efektívneho využitia z aplikovaných hnojív je adekvátnosť úrovne výživy všetkými ďalšími hlavnými a stopovými živinami. Nesmieme zabúdať predovšetkým na fosfor, draslík, horčík a v neposlednom rade na síru, pretože efektívne využitie vysokej hladiny dusíka je závislé práve na dostatočnej zásobe síry. Vysoké dávky dusíka môžu teda zvýšiť deficit síry a naopak. Ozimná repka patrí k absolútne najväčším konzumentom tejto živiny. Takmer štvrtina odobranej síry z pôdy je lokalizovaná v semenách, takže síra má bezprostredný dopad na produkciu repky. Najväčšie nároky na síru má repka v prvom mesiaci intenzívneho jarného rastu, kedy potrebuje prijať približne 30 – 40 kg.ha-1S. Výživa touto živinou by mala byť ukončená najneskôr do predlžovania stoniek, pretože neskoršie aplikácie vedú k zníženiu úrod semena a zníženiu obsahu oleja. Interakčný vzťah medzi dusíkom a sírou hovorí veľmi jasnou rečou, dávky dusíka a síry musia byť pre dosiahnutie optimálnych úrod s dobrou kvalitou oleja predovšetkým vyvážené. Najvhodnejšie je v tomto prípade použitie dusíkato – sírneho hnojiva DASA, čím zabezpečíme repke príjem obidvoch významných živín súčasne v optimálnom pomere.

Význam bóru vo výžive ozimnej repky

Ozimná repka sa považuje za indikačnú plodinu deficitu bóru v pôde na stanovišti, pretože je naň obzvlášť citlivá. Na nedostatok bóru najcitlivejšie reagujú rastliny repky ak sa pestujú na pôdach s nízkym obsahom bóru, ak majú pôdy vysoké hodnoty pH, resp. sa nachádzajú v suchých klimatických podmienkach. Tak ako pri všetkých stopových prvkoch, tak i pri hnojení bórom je nutná priestorová rovnomernosť, ktorá sa najlepšie zabezpečí foliárnou aplikáciou. Listové hnojivá pomáhajú v podmienkach stresu a to najmä pri vážne poškodených koreňoch. Taktiež ich je možné kombinovať s prípravkami na báze humátov ako je Humix® Bór, ktorý ozimnej repke výrazne napomáha po prezimovaní regenerovať poškodené pletivá, podporuje rozvoj koreňového systému a napomáha rastline repky lepšie využívať živiny z jesenného a jarného hnojenia. Humix®Bór svojim zložením aktívne stimuluje a podporuje výživu pestovaných plodín, eliminuje deficit bóru, ale aj ostatných významných makro a mikroelementov v rastline, zlepšuje prijímaciu kapacitu koreňov pre minerálne živiny, priaznivo pôsobí proti plesniam a hubovým chorobám. Pri dávke 5 l/ha je zistený preukazný vplyv na výšku dosiahnutej úrody. Hlavná výhoda aplikácie na list spočíva v možnosti veľmi rýchleho pôsobenia následkom diagnózy deficitu a použitia bóru v jednotlivých stupňoch vývoja. Obmedzenie mobility B vo floéme je dôvodom pre odporúčanie listovej aplikácie bóru, nielen ako jediného ošetrenia, ale ako opakované listové ošetrenie pred a po dobe najväčšej potreby v období kvitnutia. Listová aplikácia bóru umožní bóru väčšiu mobilitu, prípadne sprístupní transport pri nevyhovujúcich podmienkach stanovišťa. Preukazné výsledky spoločnej aplikácie N, S a B pri ozimnej repke hybride Baldur sme zaznamenali v pokuse na lokalite VŠS Víglaš – Pstruša v priemere dvoch pestovateľských rokov 2008-09/2009-10. Na variantoch 2 a 3 hnojených dusíkom a sírou (Tab 1.) sme v relatívnom percentuálnom vyjadrení dosiahli zvýšenie úrody semena repky oproti nehnojenej kontrole (variant 1) o 22,22 a 9,78 %. Vysoko štatisticky preukazné rozdiely v porovnaní s nehnojenou kontrolou sme však zaznamenali na variantoch 4 a 5, kde sme aplikovali rozdielne dávky bóru (400 resp. 800 g.ha-1) (tab.1). V relatívnom percentuálnom vyjadrení sme na týchto variantoch zistili zvýšenie úrody o 36,44% a 53,78 %. Najvyššiu úrodu semena repky a to 3,46 t.ha-1 sme dosiahli na variante, kde sa k dusíkatému a sírnemu hnojeniu aplikoval aj bór v celkovej dávke 800 g.ha-1 (foliárne 400 g vo fáze BBCH 29 – 30 a 400 g vo fáze BBCH 59 – 60) (graf 1). Možno teda konštatovať, že je výhodné využívať aplikáciu dusíka spoločne so sírou a bórom, pričom efektívnejšie je bór aplikovať v delenej dávke pri regeneračnom a kvalitatívnom hnojení. Ako vplývala táto kombinácia na obsah tuku v semene ozimnej repky a aký má vplyv na ekonomický a naturálny efekt v priemere pestovateľských rokov pri uvedenom pokuse je znázornené na grafe 2 a 3. Paušálnou aplikáciou listových hnojív v konečnom dôsledku nič nepokazíme, ale vždy je vhodnejšou variantou cielená aplikácia hnojív na základe výsledkov listových analýz.

Pri regenerácii porastov repky najmä na podporu koreňového systému v skorom jarnom období by sme taktiež nemali zabúdať na stimulátory rastu a humínové látky (Humix® Bór). Vo fáze žltého kvetu sú zistené významné účinky auxínových stimulátorov. Nesmieme však zabúdať na zásadu, že stimulačnými prípravkami môžeme ošetrovať iba tie rastliny repky, ktoré nie sú v strese. Pre zabezpečenie požadovaného množstva živín pri pestovaní ozimnej repky musí byť obsah prístupných živín v pôde v dostatočnom zastúpení, dôležitú úlohu zohráva cielené, racionálne hnojenie priemyselnými a organickými hnojivami a taktiež vhodné použitie humínových preparátov, ktoré zvyšujú využiteľnosť živín z pôdy a aplikovaných kvapalných hnojív pri foliárnej aplikácii počas vegetačného obdobia.

Porasty repky po prezimovaní vyzerajú veľmi nádejne a cenové vyhliadky na rok 2013 sú taktiež veľmi optimistické. Pre dosiahnutie stanovenej úrody je však potrebné, aby sme sa porastu repky venovali a investovali doňho počas celej vegetácie. Základom je včasná regenerácia dusíkom, udržiavanie silného a zdravého koreňového systému prostredníctvom humínových látok, následné ošetrenie insekticídmi a fungicídmi pri dostatočnej výžive stopovými prvkami, obzvlášť s ohľadom na bór. Z hľadiska výšky dosiahnutej úrody a obsahu tuku v semene ozimnej repky sa pri zohľadnení ekonomickej efektívnosti ako najefektívnejší pri hore uvedenom pokuse osvedčil systém spoločnej aplikácie dusíka so sírou a bórom.

autori textu: Ing. Peter Varga, PhD., doc. Dr. Ing. Ladislav Ducsay

2017-10-23T07:46:36+00:00október 23, 2017|Nezaradené|