Význam jesennej aplikácie bóru do repky

Výživa ozimnej repky bórom je stále jednou z najdiskutovanejších problematík pri jej pestovaní, pretože deficit bóru je v mnohých prípadoch hlavnou príčinou zníženia úrod semena častokrát spojené so znížením jeho kvality. V porovnaní s ostatnými plodinami má ozimná repka na dostatok bóru počas celej svojej vegetácie pomerne vysoké požiadavky, čo sa prejavuje tým, že veľmi citlivo reaguje na jeho deficit. V súčasnej dobe môžeme konštatovať, že stav zásobenosti našich pôd bórom nie je na dostačujúcej úrovni, navyše nadmerná hodnota pH pôdy zhoršuje jeho dostupnosť pre rastliny čím sa následne ďalej jeho deficit prehlbuje. Deficit bóru na rozdiel od ostatných živín je jediným deficitom, ktorý zrýchľuje fyziologické procesy namiesto toho, aby tieto procesy znižoval. Všetky príznaky nedostatku bóru môžu byť prisudzované neregulovanému rozširovaniu tkaniva a zvýšenému bunkovému deleniu vedúce k abnormálnemu bunkovému rastu a praskaniu stoniek, ktoré sa predovšetkým na stanovištiach s nízkou zásobou tejto živiny môžu objaviť už na jeseň.

Ako hnojiť bórom

Informácie o tom, či je potreba vôbec bórom na jeseň hnojiť, môžu preventívne poskytnúť pôdne rozbory. Jeho kritická hodnota je tiež závislá od charakteristiky pôdy. Odporúčané množstvo, ktoré sa aplikuje závisí na obsahu ílu a bóru v pôde. So zvyšujúcim obsahom ílu kritická úroveň pre primeraný obsah bóru pôdy vzrastá. Ak je jeho úroveň primeraná, asi 1-2 kg.ha-1 B odporúča sa vyvarovať aplikácii do pôdy. Pôdne aplikácie sú najúčinnejšie zapracovaním 15 cm pod povrch pôdy. Základné hnojenie bórom je potrebné vždy, keď bol testom zistený hlboký deficit v obsahu bóru. Bór je treba aplikovať i na pôdach s nižším deficitom, ale vždy po vápnení. Maximálne bezpečné dávky sú na ľahších pôdach do 2 kg.ha-1 B a na ťažších 3 až 4 kg.ha-1 B. Istý spôsob aplikácie na pôdach bez presnej identifikácie zásobenosti pôdy bórom je efektívna povrchová aplikácia postrekom povrchu pozemku pred sejbou repky v dávke 100 – 200 g.ha-1 B. Vhodné je tiež plytké zapravenie do hĺbky 80 – 100 mm. Druhá možnosť je aplikácia pod pätu pri sejbe, spolu so štartovacou dávkou dusíka. Riziková môže byť však aplikácia bóru ihneď po vzídení rastlín repky, kedy môže dôjsť k poškodeniu porastu, pretože mladé vzchádzajúce rastliny sú citlivejšie na jeho toxicitu. Pri hnojení bórom je možné použiť rôzne boritany, buď v tuhej forme do pôdy, alebo ako listové hnojivo. Všetky boritany sú ľahko rozpustné v pôdach a rýchlo dostupné akonáhle podmienky stanovišťa umožnia príjem bóru. Pozor však pri používaní prípravkov s obsahom bóru, pretože ako môžu mať na rastlinu repky pozitívny vplyv tak môžu mať vplyv negatívny, pretože špecifikom bóru je jeho úzke rozpätie medzi nedostatkom a nadbytkom (toxickým), preto by jeho dávka pri aplikácii do pôdy nemala prekročiť 1 – 3 kg v závislosti od pôdneho druhu.

Význam aplikácie bóru na list

Potreba a dávka bóru sa môže korigovať i na základe jeho obsahu v listoch repky, kedy sa za optimálny považuje obsah 50 – 60 mg.kg-1 B sušiny. Tak ako pri všetkých stopových prvkoch, tak i pri výžive bórom je nutná priestorová rovnomernosť aplikácie, ktorá sa najlepšie zabezpečí postrekom, kedy bór môže byť priamo prijatý cez list a nie je fixovaný v pôde. Pre zabezpečenie aktuálnych požiadaviek repky na dostatočný prísun bóru v jesennom období je veľmi vhodný kombinovaný prípravok na báze humínových kyselín spoločne s bórom Humix® Bór. Uvedená kombinácia podporuje lepší príjem bóru a jeho zabudovávanie do rastliny, zlepšuje priebeh fotosyntézy a stimuluje tvorbu jemného koreňového vlásnenia, vďaka ktorému repka lepšie absorbuje vodu a živiny. Zlepšením rozvoja koreňového systému zároveň dochádza i k zosilneniu koreňového krčka. Aplikáciou prípravku Humix®-u Bór v odporúčanej jesennej dávke 5 l.ha-1 zabezpečíme rastlinám repky požadovanú dávku bóru a tým zvýšime schopnosť mrazuvzdornosti rastlín čím sa výrazne podporí jej prezimovanie a zároveň sa zvýši regeneračná schopnosť pletív rastlín poškodených v zimnom období. Jesenná foliárna aplikácia bóru ovplyvňuje i vývoj porastu v jarnom období, kedy priaznivo pôsobí na nasadzovanie generatívnych orgánov, ovplyvňuje počet semien v šešuli, teda v neskorších rastových fázach vplýva i na kvalitatívne parametre.

autor: Ing. Peter Varga, PhD.