Zinok vo výžive kukurice

Vplyvom klimatických zmien, ktoré sú sprevádzané nerovnomerným rozložením zrážok, dlhotrvajúcimi periódami sucha, ako aj prívalovými dažďami, sú poľnohospodári nútení začleňovať do osevných postupov plodiny, ktoré predstavujú relatívnu istotu dosiahnutia úrody. Kukurica sa pomerne dobre dokáže vyrovnať a prispôsobiť stresujúcim faktorom, ale napriek tomu ako väčšina plodín je taktiež citlivá na pestovateľské, resp. pôdno-klimatické podmienky. K hlavným kritickým fázam rastu a vývinu kukurice radíme hlavne jej veľmi pomalý počiatočný rast, ako aj pomalý vývoj koreňového systému. Taktiež ju na začiatku vývoja ohrozuje jej citlivosť na nízke teploty a malá konkurenčná schopnosť voči burinám. Mnohé porasty kukurice sa práve v týchto dňoch dostávajú do fenologickej fázy, kedy je ich dynamika príjmu a využiteľnosť živín najväčšia. Táto fáza sa začína objavením prvého listu a končí objavením sa metliny. Počas tohto obdobia prebieha intenzívny rast, ktorý vyžaduje dostatočné zabezpečenie rastlín kukurice vlahou a potrebnými živinami. Súčasné premenlivé jarné počasie a najmä priebeh nízkych teplôt môžu zabrzdiť vegetatívny rast, čím najčastejšie rastlina kukurice zareaguje na tieto zmeny zmenou sfarbenia na fialovo-purpurovú. Úrody kukurice závisia podobne ako pri ostatných plodinách najmä od ekologických faktorov, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvňujú efektívnosť hnojenia. Kukurica na výživu reaguje rozdielne, čo je spôsobené efektívnejšou premenou slnečnej energie na hmotu a to aj v čase vysokých teplôt, kedy rastliny uzatvárajú prieduchy, aby predišli strate vody. V tomto čase kukurica akumuluje do svojich pletív oxid uhličitý, čím vytvára nové látky a oxid uhličitý následne využíva práve v čase vysokých teplôt. Touto metabolickou odlišnosťou sa zaraďuje medzi plodiny s vyššími nárokmi na teplo, ale aj na pôdy s dobrou zásobou živín.

Pri produkcii kukurice sa zo všetkých mikroelementov najčastejšie vyskytuje nedostatok zinku a preto sa jeho doplnenie vo forme hnojiva najpravdepodobnejšie odzrkadlí i na úrode. K najdôležitejším funkciám zinku v rastlinách kukurice patrí jeho zapojenie do enzymatických pochodov, fotosyntézy, prepisu DNA a auxínovej aktivity. Podieľa sa tiež pri metabolizme dusíka a ovplyvňuje asimiláciu nitrátov. Zinok je v pôde viazaný väčšinou v nedostupných formách, akými sú napr. rôzne kovové oxidy a iné minerálne komplexy a z tohto dôvodu dostupnosť zinku pre rastliny závisí najmä na textúre pôdy, zastúpení organickej hmoty, hodnote pH, množstve fosforu a aktuálnom počasí. Je známe, že chladné a vlhké podmienky znižujú zastúpenie využiteľných foriem zinku. Teda v počiatočných rastových fázach pri nepriaznivom priebehu počasia keď nie sú dostatočne vyvinuté korene, môže v rastlinách prísť k jeho nedostatku čím môžeme vysvetliť nedostatok zinku
pozorovaný u vzchádzajúcich rastlín kukurice skoro na jar. Pod vplyvom nedostatočného zásobovania pôdy zinkom respektíve nadmerného hnojenia fosforom sa môžu objaviť v rastlinách kvôli vzniku nerozpustných zinkových fosfátov symptómy práve deficitu zinku. Jeho deficit sa prejavuje u mladých rastlín žltnutím najmladších listov, pričom rastliny majú zakrpatený rast a listy vytvárajú kompaktné zhluky. Pri dlhotrvajúcom nedostatku je výrazne redukovaná dĺžka stonky a celková výška rastlín, dôsledkom čoho môže byť
zníženie úrody. V neskorších vývojových štádiách sa deficit prejavuje tvorbou pruhov bledožltého až bieleho pletiva, prechádzajúcich pozdĺž obidvoch strán stredného rebra v spodnej časti listu, následne toto pletivo vädne a nekrotizuje. Zreteľné symptómy deficitu zinku sa objavujú na rastlinách pri hodnote pod 10 ppm Zn v sušine, hodnoty 20 až 70 ppm sú považované za dostatočné a obsah zinku nad 300 ppm je už toxický. Zbermi sa ročne odčerpá okolo 0,5 kg Zn z hektára. Deficit zinku je možné odstrániť aplikáciou rôznych zdrojov zinku, vrátane
síranu zinočnatého a chelátovaných zlúčenín zinku prípadne ako Zn (OH)+. Zinok sa obvykle aplikuje spolu so
štartovacím hnojivom do riadkov, ale môže byť tiež aplikovaný celoplošne, alebo počas vegetácie na list (pri neočakávanom nedostatku zinku zistenom v priebehu vývoja rastlín). Na foliárnu aplikáciu sa odporúča použitie síranu zinočnatého v dávke 0,6 – 1,2 kg elementárne zinku na hektár (1,8-3,6 kg síranu zinočnatého na 1 ha). Pri použití chelátov zinku, sa odporúča dávkovanie odpovedajúce 0,18 kg elementárneho zinku na 1 hektár. V oboch prípadoch je vhodné použiť aspoň 200 l vody na hektár, čím sa zaistí dobré pokrytie listov. Na podporu
lepšieho využitia zinku pri stresových podmienkach vývoja kukurice je vhodné použiť prípravky na báze humínových látok, akým je napríklad Humix® Univerzál. Ich aplikáciou podporíme tvorbu koreňov, pozitívne ovplyvníme hormonálnu aktivitu a prácu s dusíkom čím umožníme porastom rýchlejšie a lepšie sa prispôsobiť neustále sa meniacim podmienkam počasia. Vhodné je aplikovať Humix® Univerzál do kukurice v období, kedy má najvyššie nároky na dostatok prístupných makro a mikro živín a to vo fáze 6 – 12 listu, čím zabezpečíme porastom kukurice optimálne zastúpenie potrebných rýchlo prístupných živín.

Kukurica trpí nedostatkom zinku oveľa častejšie ako nedostatkom iných mikroelementov a zvyčajne pri jeho deficite veľmi dobre zareaguje na jeho doplnenie. Pri výbere vhodnej formy zinku by sme mali mať na zreteli, že použitý zdroj zinku by mal byť vždy vybraný s ohľadom na jeho relatívnu účinnosť s dostupnou metódou aplikácie, pH hodnotu pôdy a zvolenú stratégiu nápravy deficitu zinku.

Príznaky deficitu zinku u rastliny kukurice. Lokalita Nitra – Vráble, foto dňa 27. 05. 2013

autor: Ing. Peter Varga, PhD.

2017-10-23T18:08:42+00:00október 23, 2017|Nezaradené|